Niečo o dojčení
V súčasnom preplnenom svete informácií je veľmi ťažké, prekričať svoje okolie a byť sám sebou. Riadiť sa svojimi inštinktami, počúvať svoj vnútorný hlas a veriť sám sebe. To sú najzákladnejšie predpoklady toho, aby boli tehotné ženy v psychickej pohode. Vtedy je možné, aby žena prežila svoj pôrod ako posilňujúci okamih jej života, ktorý odštartuje pozitívny vzťah medzi ňou a jej dieťaťom. To je najdôležitejším predpokladom pre bezproblémové a dlhodobé dojčenie
Ale ako si ma veriť budúca mamička, ktorá je celé tehotenstvo bombardovaná neustálymi kontrolami, vyšetreniami, ktoré ju zaradia do určitých tabuliek. Ak sa z nejakej tabuľky vychýli, už je zle. Nasleduje ďalšia séria vyšetrení. Ak náhodou mamička o nejakom vyšetrení v tehotenstve zapochybuje, je pokladaná za nezodpovednú matku, ktorá ohrozuje nie len seba, ale hlavne svoje dieťa! Ten kto sa snaží mať informácie je nezodpovedný. Ten kto nechce patriť do žiadnych tabuliek a riadi sa svojimi pocitmi, na ktoré sa ho nikto nepýta, ohrozuje svoje dieťa. Zvláštny prístup.
Po deviatich mesiacoch sa z väčšiny mamičiek stávajú poslušné ovečky, ktoré pricupitajú do pôrodnice, kde za nich pôrodníci “porodia”, zoberú im plačúce dieťa, nechajú ich vyspať, oddýchnuť si a potom svete div sa! Mamičky nevedia, ako chytiť svoje dieťa, ako ho dojčiť a nevedia ako to urobiť, aby ich dieťa bolo kľudné a spokojné. Ale zdravotníci to opäť za mamičku vyriešia! “Mamička, vaše dieťatko neprospieva, do 12tej by malo pribrať aspoň 40 gramov! Nejde to? Tak mu dajte tuto, umelé mliečko, uvidíte, aké bude spokojné. A vy si tiež konečne oddýchnete.” No prosím, aké je to jednoduché, po troške materského mlieka, šup, umelé a ak by sa dieťatku ešte niečo nepáčilo, máme aj cumlík. Mamička a viete, že máte dojčiť každé tri hodiny! Kedy ste kŕmila dieťatko naposledy a ako dlho ho už dojčíte? Veď vám zničí bradavky! A mamička, nie že si dieťa necháte pri sebe v noci v posteli! Ešte mu ublížite!“
A takýmto spôsobom mamičku neustále povzbudzujú, mamička preto sleduje čas, behá na novorodenecké oddelenie pred kŕmením, po kŕmení. Keď dieťatko zaplače, dostane cumlík, lebo, “ešte nie je ten správny čas!” Takáto neistá mamička, so svojim partnerom a dieťaťom prichádzajú domov ...
Keď príde rodina s dieťatkom domov, nikto sa ani nezačuduje, že ma novorodeniatko cumel a okrem dojčenia dostavá aj “plnohodnotnú umelú výživu”. Staré mamy starostlivo merajú čas medzi dojčením. Starý otcovia majú zakázané vybrať plačúce dieťa z postieľky, aby ho nerozmaznali. A tak to pokračuje pár mesiacov a dieťa zistí, že z tej fľaše to tečie predsa len rýchlejšie a nemusí sa toľko namáhať. Mamičkin prsník začne prestáva byť dôležitý. Okolie sa zhodne na tom, že mamička má proste “slabé mliečko” a že mu už dala to najdôležitejšie, prečo by sa mala ďalej trápiť a ničiť si postavu. Umelá výživa mu určite neublíži, veď ani mamičke Sunar neuškodil, keď ju v troch mesiacoch odstavili. Umelé mlieko predsa obsahuje všetky dôležité vitamíny!
Hm, tak toto som možno trošku prehnala. Možno nie. Ale kľudne by sa to mohlo stať a nikto by sa ani nepozastavil nad tým, že niečo nie je v poriadku. Mamička ma síce taký zvláštny pocit, že niečo tu nehrá, ale to ju rýchlo prejde. Veď má predsa spokojné dieťatko, ktoré síce rezignovalo, ale to už sa nikto nedozvie.
Možno by mal ženám, mamičkám niekto povedať, aký silný majú potenciál, ktorý už je asi hlboko ukrytý, ale je v nich, a je treba ho dostať na povrch. Poďme im povedať, že majú dar intuície, ktorá im dá vedieť, čo je pre ne a pre ich deti najlepšie. Mali by sme sa naučiť viac spolupracovať so svojim telom a rozumieť mu. Potom nebudeme potrebovať žiadne vyšetrenia, žiadne prístroje. Budeme proste vedieť, že je všetko v poriadku.
Keď narazíme na láskavých zdravotníkov v pôrodnici a budeme môcť svojimi vlastnými silami porodiť svoje dieťa, všetko bude inak. Keď ho porodíme, priložíme si ho kožou na kožu a už nikdy ho nikomu nedáme. Budeme do svojho dieťaťa tak zaľúbené, ako sme to ešte nikdy nezažili. Potom všetko pôjde samé. Novorodeniatko si nájde prsník, keď bude mať hlad prisaje sa, keď mu bude smutno prisaje sa, keď bude unavené prisaje sa. Po pôrode rodičia so svojim dieťatkom odídu domov, kde sa budú spoznávať, vnímať a načúvať si navzájom. A keď bude dieťatko nespokojné, veľmi skoro mamička príde na to, kde je príčina. Bude poznať svoje dieťatko. Bude vedieť, čo mu chýba a hneď príčinu nespokojnosti odstráni. Dieťa nebude potrebovať umelú výživu, ani cumlík, lebo prsník bude mať vždy pri sebe. A keď bude treba, mamička si zoberie dieťatko do šatky a bez problémov môže vykonávať väčšinu potrebných činností. Dieťa bude spokojne pozorovať svet, bude v prirodzenom rytme života, keď sa unaví, zaspí a keď bude hladné, nájde si prsník. Mamička aj dieťa budú spokojné.
Pravdepodobne im bude chýbať podpora okolia. Preto sa takéto mamičky musia stretávať, medzi sebou sa podporovať v tom, že výchova detí je inštinktívna záležitosť a že ich spôsob výchovy nie je mimozemský výmysel a že rešpektovanie potrieb dieťa neznamená to, že ich rozmaznávajú. Možno sa nám týmto spôsobom podarí nadviazať na zabudnutú tradíciu. Možno konečne začneme počúvať svoje inštinkty, ktoré sú ukryté hlboko v nás.
A ešte ma napadá jedno jednoduché riešenie. Nájsť spôsob ako prinútiť pracovníkov pôrodníc navštíviť kurzy pre laktačné poradenstvo.